Rubrika: Business

Keby som vedel, koľko ráz oľutujem, že som nešiel na vysokú školu, išiel by som sa potrhať, aby som sa tam dostal. Áno, všetci vám povedia, že vysoká škola nie je všetko. No pravdou je, že napriek tomu by som bol asi dopadol lepšie, keby som ju mal. Po strednej škole som však pozeral hlavne na to, aby som rýchlo vypadol z domu a nič iné ma nezaujímalo. Chcel som len, aby som hneď videl, čo sa bude diať. Aby som mal nejaký zárobok. Ale nedošlo mi, že keď príde rodina, každý zárobok mi bude pripadať malý. Hlavne vtedy, keď pre svoju rodinu chcete viac.

Začnite si hľadať možnosti, ako môžete zarobiť niečo popri práci.To mi povedali všade. Ale ja pracujem osem hodín denne, od rána do večera, šesť dní v týždni. Ako mám potom asi chodiť ešte niekam inam? Je veľmi dôležité, aby ste si uvedomili, že všetko sa dá, keď človek chce. Aj to mi vždy všetci hovorili, no ja som nad tým len mávol rukou. Nechcel som ich počúvať. Nakoniec som však uznal, že by som teda asi mal. Že je to naozaj dôležité. Takže som sa rozhodol, že to urobím. A našiel som niečo, čo môžem robiť aj tak.

Vedel som, že kryptomeny už nie sú hudbou budúcnosti a že mnohí ľudia na nich zarábajú práve teraz. Ja som sa však práve na bitcoin príliš necítil. Povedal som si teda, že vyskúšam nejakú inú menu a možno ma zaujme natoľko, že sa v nej jednoducho uvidím. Takže som sa rozhodol, že vyskúšam dogecoin miner. Že to nie je atraktívna kryptomena? Možno pre niekoho, ja som sa však v tom našiel. Je fajn, keď máte popri svojej práci ešte niečo, čomu sa môžete venovať aj vtedy, keď nič iné akosi nejde. Napriek tomu musíte veriť tomu, že práve toto bude fungovať. A povedzme si úprimne, niekedy poteší aj sto eur navyše, však? Takže verte tomu, že to tak je. A že to bude oveľa lepšie, ako ste si niekedy mysleli. Verte tomu, že je to tak.

Vždy som bol ten typ človeka, ktorý nikdy nič nebral príliš vážne. Bol som zástancom názoru, že život by sa ani brať vážne nemal, pretože nikto z neho nevyviazne živý. Takže, preto by som sa mal stresovať a nervovať? Problémom však bolo aj to, že som si vôbec nič nevážil a všetko som bral ako samozrejmosť. Teda som si napríklad vôbec neuvedomil to, že som totálne závislý na svojom aute. Auto je pre mňa úplne všetko, no nikdy by som si to nebol uvedomil, keby sa mi nepokazilo. Až keď sa mi pokazilo, vedel som, že som nemal zanedbávať starostlivosť oň. Že to nie je len zavrieť auto do garáže a nechať ho tak.

STARAJTE SA O SVOJE VECI, KÝM MÔŽETE

Bez auta som bol ako bez ruky, nevedel som si predstaviť, že budem vyše mesiaca dochádzať autobusom alebo vlakom hocikde, kam budem chcieť ísť. Samozrejme, že som začal obvolávať svojich kamarátov, ale kto vám dá hneď auto? Keď ho v dnešnej dobe každý potrebuje takmer každý deň? Už som začínal byť kvalitne zúfalý. No potom mi môj kamarát povedal, že v dnešnej dobe existujú aj firmy, kde si môžete auto požičať. Takže som vedel, kam budem hneď najbližšie volať.

ZACHRÁNILI MA OD CESTOVANIA AUTOBUSOM

Okamžite som tam zavolal a vysvetlil som im situáciu. Povedal som im, že bez auta neviem fungovať a oni sa len smiali, pretože vraj takéto situácie zažívajú neustále. S požičaním auta nebol absolútne žiadny problém, dokonca som si mohol vybrať aj značku, akú chcem. To je niečo, čo určite ocení úplne každý. Moja skúsenosť je teda fakticky pozitívna a určite by som to urobil znovu. Napriek tomu dúfam, že sa moje auto už viac nepokazí a že to nebudem potrebovať. Asi by som sa oň mal viac starať. Aspoň takéto mám ponaučenie do budúcnosti. Starať sa lepšie o svoje veci. Myslite na to a poučte sa z môjho príbehu aj vy.