Za odpoveďou vzniku mužského pohlavia sa musíme ísť trocha povŕtať v genetike na chromozómovej úrovni. Za vznikom ženského alebo mužského pohlavia stoja totižto dva typy chromozómov:
- Chromozóm XX – dve dvojité X predurčujú k vzniku ženského (samičieho) pohlavia. X ako také je veľký chromozóm (oproti chromozómu Y) a tak sa niektorí vedci domnievajú, že tento chromozóm sa na našej planéte vyskytol ako prvý. Chromozóm Y pri tom vznikol ako odvodenie z chromozómu X ako určitá forma mutácie.
- chromozóm XY – mužský jedinec vznikne v prípade, keď sa k základnému X chromozómu pridá Y chromozóm, ktorý je o polovicu menší
Niektoré štúdie sa domnievajú, že predurčenosť, či sa jedinec stane mužom a či ženou nastáva ešte v období spájania sa vajíčka a spermie, kde sa dve genetické informácie (genetickej informácie vajíčka a genetickej informácie spermie) spoja v jedno a dajú vznik nového jedinca. Iní vedci ale tento názor spochybňujú. Podľa nich ešte v štádiu delenia buniek, keď sú vyvíjajúce jedince ešte bezpohlavné, sú odkázané na vplyvy vonkajšieho prostredia – ktorým sú v tomto prípade prílivy hormónov v tele matky. Ak sa podľa nich jedinec dostane pod vplyv väčšieho množstva testosterónu (hormón, ktorý sa vo zvýšenej miere vyskytuje v mužskom tele), stane sa z neho muž. Kde je pravda sa dá ťažko odhadnúť, nakoľko ešte nepoznáme všetky mechanizmy, ktoré vznikajú v tele matky v období gravidity.
V každom prípade, vo zvieracej ríši je otázka vzniku pohlavia ešte komplikovanejšia, ako by sme mysleli. Pri niektorých druhoch totižto za vznik určitého pohlavia sú zodpovedné i stavy prostredia:
- u krokodílov je otázka pohlavia určovaná teplotou prostredia, v ktorom sa vajíčka vyvíjajú. Ak je teplota prostredia nižšia, liahnu sa samičky. Ak je teplota ideálna, alebo trochu vyššia, liahnu sa samčekovia
- pri samiciach hyen škvrnitých je mužský hormón testosterón vo vyššej hladine, ako u samcov. To spôsobuje, že sú samice oveľa agresívnejšia a dominantnejšie ako samce a dokonca táto zvýšená hladina spôsobuje aj zmenu ich morfologickej stavby: samice sú väčšie, viac svalnatejšie, dokonca sa u samíc vyvinul akýsi „pseudopenis“, ktorý vyzerá na nerozoznanie od samčieho penisu. Preto v období gravidity sú embryá v tele matky ovplyvňované testosterónom a napriek tomu vo vrhu sú ako samce tak i samice.
- niektoré druhy jašteríc, napríklad varany komodské sa vedia rozmnožovať i bezpohlavne – bez prítomnosti samca (to vedia i niektorí zástupcovia hmyzu, ako napr. vošky)
- dokonca jeden púštny druh jašteríc samcov vôbec nemá. Celý druh pozostáva len zo samíc a tie produkujú svoje „klony“
